Rok
Tak a je zo
mňa chlap ako sa patrí ... veď už mám rok. Za
posledné 2 mesiace svojho života som začal celkom pekne chodiť, aj keď
ešte nie sám, ale je to super, lebo sa už aj tak všade dostanem. Som ten
najkrajší a najšikovnejší maminkin chlapec a preto už pekne hovorím
mama. Stále som veľký jedák a papám všetko, čo mi mamka ponúkne. Inak už
prevratné zmeny u mňa nenastávajú. Stále mám 6 zubov a hryziem, čo sa
dá (občas aj mamkinu peru) a naučil som sa dávať pusinku, čo patrične
využívam vždy, keď sa dostanem k zrkadlu a pusinkujem jednoznačne
najviac sám seba a občas aj mamku a tata (keď od nich niečo
potrebujem).






Záver oslavy bol
parádny.
Prišla veľká búrka a my sme šli s mamkou a tatom odniesť
domov prababičku a tam sme sa zdržali na super návšteve, tak sa mi tam
páčilo, že som sa rozhodol tam ísť čoskoro opäť.
A to je
všetko z prvého veľkého listu knihy môjho života.
Milý náš Tomáško
!
Tak, ako životu
sme vďačný za to, že ťa nám dal, Tebe sme vďační za najkrajšie prežitý rok
nášho života. Zavše nám príde ľúto, ale len to, že bol tento rok taký krátky a prešiel
tak rýchlo. Odo dňa, kedy si medzi nás vstúpil svojim prvým krehkých zaplakaním
sú z nás iní, lepší a šťastnejší ľudia. Ľudia, ktorí si nevedia predstaviť
život bez najlepšieho dieťatka na svete a tým si a vždy budeš pre nás
TY !
rodičia