Už mám mesiac
Tak a je za mnou môj prvý mesiac ... prežil a naučil sa toho dooosť veľa a čím ďalej tým viac je pre mňa život zaujímavý ...
V živote človeka mesiac nezvykne byť veľa, no pre také malé bábo, ako som ja, to bolo more času. More, po ktorom som sa doplával k mnohým zážitkom a novým skúsenostiam. A keďže som malý, neplavím sa sám, ale s rodičmi.
Rodičia zo mňa majú stále väčšiu radosť, ale niekedy aj ťažkú hlavu, xixix. Vraj som relatívne poslušné bábetko. Spinkám 6-7 hodín v noci a cez deň vždy aspoň po 2 hodinky, kým sa zasa napapám. Pri kúpkaní neplačkám a mám rád autosedačku, kočiarik aj lehátko.
Moja postieľka sa mi páči a tak mamka s tatkom nič z toho nekupovali zbytočne (nooo, lehátko kupovala babka, ale nebolo to zbytočné).
Už viem aj držať hlavičku, usmievať sa a vyplazovať jazýček.
Papať mi stále chutí od mamky aj z fľaše a chutí mi stále viac.
Podľa tety doktorky som peknučný a zdravučký a pekne priberám, ale asi mám reflux a tak musím papať také husté umelé mliečko (mame veľmi nevonia, ale ja ho našťastie neovoniavam, ale papám). No a na svoj mesiac mám
Takže som už taký malý chlap.